RH a PF po nákupe.
Po rozsiahlej mailovej debate kedy a kde pôjdeme, keď už to chvíľami vyzeralo na prvú reálnu vejletnícku schizmu, sme sa nakoniec uzhodli, že sa tentokrát pôjdeme poprechádzať po vojenskom výcvikovom priestore Libavá. No a keď JH vybavil u vstřícné pani Kalhousové na Újezdním úřadě ve Městě Libavá bumážku, nič nestálo v ceste a mohli sme vyraziti.
Až po otázke: "Taky dete na ten hokej?" pri prestupovaní ve Zlíně LH došlo, že tento vejlet začína súčasne s MS v hokeji. V bode stretu, Holomócu, si LH zaspomínal na Jesenníky keď ráno nakupoval základné potraviny u Alberta. Mimochodom lialo ako z krhly. Postupne sa zišla celá početná grupa vejletníkov. Využijúc štedré množstevné zľavy českých drah sme sa lokálkou presunuli do Mariánskeho údolí - start pointu. Tam dokúpil základné potraviny zvyšok vejpravy.
RH a PF po nákupe.
Dáždik ustal, vyrazili sme smer Mrsklesy, kde sme prekročili hranicu újezdu.
Prvé kroky v újezde.
Pochod po ceste z mačacích hláv za občasného mžení a prefrčania automobilu. Obedňajšia zastávka na veliteľskom stanovisku.
"Veliteľský" obed.
Rozhodnutie otočiť to o 90 stupňov po poľnej ceste. Cestou bola vzhľadom na predchádzjúcu výdatnú zrážkovú činnosť dostatočne výživná, keď sme museli obchádzať veľké mláky po močarinách. O chvíľu sme sa zas predierali hustými kríkmi po mokrej tráve. Dobre nám padlo keď sme prišli na pevnú cestu poblíž meandriacej sa Odričky.
Meandrík na Odričke.
A zas skratka lúkami a hájmi. RH našiel paroh z jeleňa.
RH - paroháč.
Po asfaltke cez vybydlené dediny, popri bunkroch a tankovom brode až do "prevarenia". Nabratie vody v potôčiku a rozhodnutie zabivakovať v lese. Výdatná večera a kvalitné lože na jehličí.
Prvý bivačik - JH vstáva.
Ráno objavená luxusná chata s luxusnou verandou pri jazierku. Ešte dobre, že sme ju nenašli večer asi by sme nespali na jehličí. VH nám oznámil, že sme včera varili z vody z jazierka, lebo ako zistil naberali ju večer z jeho odtoku. No a? Už sme varili z kadečoho a zatiaľ nám to ide k duhu.
Veranda luxusnej chaty.
Po raňajkách pochod po ceste smer Město Libavá. Zrazu len si to oproti nám šinie UAZ. Mladík v čižmách nás vyzval k ukázaniu bumážky. Tú mal JH, v tej chvíli idúci trošku vzadu a tak aspoň RH hbitě tasil svoj občiansky preukaz. Mladík po preštudovaní bumážky zahlásil, že povolenie síce máme ale nie na miesta, kde nás stretol.
M: Povolení je na komunikaci 1 a 2, tady menáte co hledat. Nemáte mapu?
RH: Máme, máme i GPS.
M: Touhle silnicí dojdete do Libavé, já jsem vás neviděl.
RH: Můžem si Vás a Vaše auto alespoň vyfotit?
M: Auto jo, mne ne.
Uaz a my.
Ďalej pochod po asfaltke do Města Libavá, ľahká svačinka a fotenie na moste.
Na moste v Libavé.
Pochod po komunikaci 1 popri strelniciach a tankodromoch. Obed vo vybydlenej ruine veliteľského stanoviska. Následná zmena kurzu na západ smer Hrubá voda. Cestou sledovanie rodinky diviakov v mladom poraste. JP a RH sa rohodli akciu ukončiť a odfičať vláčikom z Hrubej Vody. JP išiel hneď prvým a RH nasledujúcim, keď sme si medzitým posedeli a popili u miestneho supa. Zbytok výpravy pokračoval asfaltkou a potom lesom smer Pohorany. Nadišiel čas hľadať bivačik. Po dlhšej prehliadke okolia sme sa nakoniec rozhodli zabyvakovať na jehličí poblíž vybydlenej unimo bunky. Naložili sme riadny onýnek a v pokoji za občasného mrholenia vychutnali najobľúbenejšiu časť dňa na vejlete.
PF, JH a VH relax pri onýnku.
PF na lanofke.