Jeseň 2003 - Štiavnické vrchy

V diskusii pred vejletom stačila poznámočka JH "Že by Štiavnické vrchy?" a Krkonoše na veľké prekvapenie LH veľmi hladko utreli hubu.

Po viacerých odkladoch z rôznych príčin vyplývajúcich z prítomnosti "ženského elementu" v rodinách vejletníkov sme odsúhlasili termín 8. - 10. november. VH: "Stejně je má účast nejistá" (nejak sa nevedel zbaviť vleklého nachladnutia). Nakoniec sme sa vo Zvolene po menších logistických problémoch (VH išiel iným vlakom ako avízoval, JH si dal apendix Vrútky - Kraľovany - Vrútky) zišli piati PF, VH, JH, LH a Jano H.

Po nákupe chýbajúcich článkov potravy, PF okrem iného dva okrúhle chleby miestneho typu, sme stretnúc chlapíka šmaruvšieho detskú vaničku do Hrona a skupinku mladých skautiek, nechtiavšich držať bobríka mlčania, so svojou vedúcou, vyrazili smer Pustý hrad.

Prechádzka po hradbách Pustého hradu.

Ďalej po modrej do sedla Veľký Vrch a po zelenej (odklonenie LH po bahnitej ceste a jeho návrat z luxusnej asfaltky hustým podrastom) do sedla Vráta (alebo Varta). Nad Bacúrovom obedík na strnisku. V Bacúrove dotankovanie vody z rúry chŕliacej kvantá kvalitnej vody priamo uprostred dediny. Tankuval tam chlapík (PF neskôr nazvaný pedagóg) so šikovnou slečnou do PET flašiek.

LH: "Je táto voda pitná?"
slečna: "Pitná a dokonca veľmi dobrá." 

Lojza: "Uhni s tým."
pedagóg: "Stačilo by použiť nejaké zázračné slovko 
 napr. dobrý deň, prosím alebo dovolíte?" 

Naskytla sa aj ďalšia príležitosť pre zber národopisného materiálu (k prameňu dorazila žena so zašpineným bicyklom), ale rozhodli sme sa, že pre tentokrát stačilo a vykročili sme ďalej po zelenej do Dubového (krátka zachádzka a návrat na značku) smer sedlo Volárska (začína sa stmievať) a skoro za úplnej tmy do sedla Cajnar. Tu sme našli posed vhodný na nocľah. Tradične príjemná večera se vším všudy. VH nocľah na sene pod strieškou, ostatní v posede.

Ráno pod posedom.

Pohľad z posedu na Hladíkovo hnízdečko.

Ráno Hošáli pre vodu po žltej do jarčeku v údolí. Vejletnícka vločková kaša, mňam. Po spakovaní pokračujeme po zelenej smer Banský Studenec (PF číta nejakú lyriku písanú po česky z nájdeného školského zošita na miestnej autobusovej zastávke), Svätý Anton (z povzdialia si obzeráme areál miestneho poľovníckeho kaštieľa) Ilija (Občerstvujeme sa na križovatke, ktorú s Janom poznáme aj s Banskoštiavnického MTB maratónu) na Sitno. Cestou stretáme v protismere osamelú slečnu, ktorá nám potvrdzuje správny smer na Sitno. Sama však nebola až na vrchole, lebo by jej vraj ušiel autobus. Dotankovanie vody z prameňa na zákrute asfaltky, o ktorom Jano vedel, že tam je. Na Sitne plnohodnotný obed (polievočka, čajíček, syrík ...). Zápas dvoch šakalov a neskôr verbálny zápas ich majiteľov. Matka od dvoch detí nás uistila, že sa s ňou darmo lúčime lebo sa ešte na vrchol vráti.

Sitno.

Jano vyrazil zo Sitna skôr po zelenej k Počúvadlu. Chcel sa este nejak do večera dostať do Istebného. My sme potom vykročili po modrej do sedla Krížna. Odtiaľ po červenej sledujúc dômyselný kanál na napúšťanie tajchov, čo nám tu nechali bratia Germáni z čias prekvitajúceho baníctva, ku Richnavským jazerám. To už dozrival čas na zabyvakovanie. Z rúry medzi chatkami sme doplnili vodu a hľadali sme chatku, ku ktorej by sme to zapichli. LH vykročil k jednej chatke, zrazu sa zasvietilo svetlo a to stačilo aby sme bystro vycúvali.

VH: Kdybychom nevyměkli tak to máme i s osvělením.

D, N: Dobrý večer
VH, JH, PF, LH: Dobrý večer.
N: Tu nemáte čo hľadať vážení, to je súkromný les.
LH: Veď mi tu nič zlého neurobíme.
D: A ten oheň?
LH: Nebojte sa dáme naň pozor.
N: Aj tak tu nemáte čo hľadať.
LH: My sa tu len vyspíme a ráno pôjdeme ďalej.
D, N: To vy tu chcete byť až do rána?
LH: Áno.
D: Tak dajte pozor, lebo teraz je spln a poľovníci poľujú.
VH, JH, PF, LH:Dáme.

Druhý bivačik.

Vejletníci v zrkadle v Bani.

Šlofíček na hrebeni nad Žarnovicou.