Zimná medziakcia marec 2003: Nízke Tatry

Účastníci: VH, Jano H, LH - bežkári, Ľubo Klobušník - psialpinista , Elbo - pes.

Bod stretnutia celej skupiny bol po predbežných mailových a telefonických debatách dohodnutý na železničnú stanicu Červená skala. LK, VH, Jano H. a Elbo tam boli na automobile značky Opel o chvíľku skôr ako LH, ktorý sa motal cez Tisovec, kde len tak tak stihol prípoj k autobusu z Brezna. Plánovali sme vyviezť sa autom po ceste Šumiac - Kráľova Hoľa čím najvyššie a potom po svojich. Snehu na ceste však bolo dostatok, takže ešte pred prvou zákrutou za Šumiacom sme zanechávali útulnosť autíčka a vrhali sa do náručia drsnej prírody.
Cestou nahor sme sa Janovi trošku vzdialili a tak neodbočil na skratku, ktorou sme šli my. Keď k tomu pripočítam skutočnosť, že my traja sme zverili batohy ratraku vyvážajúcemu robotníkov, tak Jano si najpoctivejšie vychutnal výstup na Kráľovku. Hore sme sa v miestnosti pre pocestných občerstvili a vyrazili ďalej.
Za Kráľovkou bolo pripadnuté čertstvého snehu, ktorý zvyšoval športovú hodnotu pochodu. Kúsok pred Andrejcovou, kde sme myslím zľahka pojedli, bol už iba starý sneh a tak sa dalo ísť rýchlejšie. Do sedla Priehyba bol zostup pešobusom celkom v pohode. Odhadli sme to, že na Kolesárovú do zotmenia v pohode prídeme. Nakoniec sme chatu na Kolesárovej úspešne našli za stmievania, zistiac, že tam už sídli početná skupinka chalanov (či tam bola aj nejaká osoba opačného pohlavia si už nespomínam, ale aj to je možné) z Česka. Našťastie Čehúni mali postavený aj stan, takže sa v podkroví našlo miesto na spanie pre nás všetkých.


Kolesárová - LH pred chatou, vzadu Elbo pri rebríku do podkrovia.


Kolesárová - Jano H a LH v podkroví.

Po raňajkách sme fičali ďalej smer západ. Chodník bol dobre prešľapaný, ale dosť zľadovatelý. Najmä v zjazdíkoch v lese to bolo pre nás bežkárov o hubu a tak sme často vyzúvali.
Na Ramžu (nikde ani ducha v útulni kosa, vonku slniečko) dorazili prví LH a LK s Elbom. LH sa márne pokúšal nájsť vodu a tak rezignuval a varil zo snehu. VH bol po svojom príchode dôslednejší našiel a natankuval vodu.Bola síce trochu hnedá od nejakej rašeliny ale čaju, polievke ani nám to nevadilo. Najesť a napiť sa a fičať ďalej bola úloha týchto chvíľ.


Ramža - VH, Jano H a LH občerstvenie pred útulňou.

Zľadovatelý chodník pokračoval a to sa stalo osudné pre bežkové viazanie LH. Pri jednom z nespočetných úporných pokusov o uržanie sa na nohách prasklo a bolo. LH musel pokračovať v roli pešiaka, dúfajúc, že na Čertovici nájde nejakú pomoc, ktorá ho navráti do role bežkára.
Nádeje sa ukázali márne, podmienky pre pešiakov v celku priaznivé a tak LH cupkal ďalej (ako sa ukázalo neskôr až do konca). Počasie bolo dobré, ale na Štefáničku sme aj tak prišli už po tme. Pohodička, za 210 Sk nám poskytli posteľ aj s raňajkami.
Na druhý deň za krásneho počasia bola prechádzka zo Štefáničky cez Ďumbier, Kamennú chatu do útulne v sedle Ďurkovej úplná lahôdka.


Na Ďumbieri.


Pred Kamennou chatou na Chopku.

Varili sme hojne pred útulňou (poskytnúc závetrie z Klintóna aj staršiemu pánovi, ktorý sa márne snažil uvariť vodu na svojom plyňáčiku na zaliatie kelímkov s nejakou dehydrovanou stravou pre seba a svoju veselú spoluskialpinistku). Najedli sme sa, zapili čajom od Ďura Šikulu. Ako by povedal môj staší brat: "Takto nejako si predstavujem siedme nebo". Útulňa bola plná tak akurát (cca 40 - 50 ľudí), ale miesto pri stole (sedel s nami nejaký chlapík z Popradu, ktorý sa rozhodol, že na druhý deň pôjde spolu s nami) aj na spanie sa v pohode pre každého našlo.


LH a VH v útulni pod sedlom Ďurkovej.

Ďalší deň sme teda išli piati (ak nerátam Elba). Počasie sa zhoršilo, zamračilo sa a vypadalo to na dážď. Išlo sa ale aj pešo celkom v pohode. V Hiadeľskom sedle sme sa rozdelili. Lyžiari si dali za cieľ Donovaly (okrem LK s Elbom, tí sa chystali ešte aj na Fatru a do Ružomberka)a LH sa rozhodol za Kozím chrbtom to ohnúť do Moštenice a odtiaľ domov do Podkoníc.
Všetko dopadlo podľa očakávaní. Chalani došli na Donovaly, odtiaľ busom do Ružomberka a ďalej každý svojou cestou. LH zbehol najkratšou cestou (rovnou kolmo) do Moštenice, kde práve prišli naberať minerálku jeho susedia z Podkoníc, čímž pádem mal o odvoz postarané.
A aby nebolo všetkým dobrým zvestiam koniec, v utorok, keď už LH zarezával na jednom projekte v BA, mu zazvonil mobil a LK hlásil úspešný príchod po hrebeni Veľkej Fatry do Ružomberka, nadšene ospevujúc posledný deň cesty. Tak uvidíme čo bude o rok.

text LH
photo Ľubo Klobušník