Účastníci JH a LH čo dáva doteraz rekordne nízku účasť v histórii Vejletov. Spôsobené čiastočne aj tým že jednotlivé časti "zdravého jadra" boli mimo mísu. MK, PF - USA, VH - problémy s bacilama a sťahovaním. A ako to teda na Jar 2002 bolo? Nuž takto: Predpoveď počasia nebola najlepšia (dažde) a tak LH zobral aj veľkú modrú celtu, keby bolo treba stavať prístrešok. Dohovorený zraz v Liptovskom Hrádku a následná cesta busom na Podbanské bez najmenších zádrheľov. Z Podbanského po žltej Tichou dolinou (asfaltka). Za rozhovoru cesta dobre ubiehala. Za zmienku stojí (snáď), že hneď na úvod nás skontroloval slovenský pohraničník a zapísal si nás do notesa. Okrem iných dobrých rád ("nedráždite poľských pohraničníkov", ...) nás upozornil, že chodníky sú ešte uzavreté. JH to vedel LH to ani netušil, nicméně na eláne nám to vôbec neubralo. Pred odbočkou na chodník (stúpanie na Kasprov Vrch) sme za začínajúceho dažďa pojedli. Na Kasprovom vrchu bol chodník zo Slovenskej strany prehradený tenkým povrázkom, ktorý sme hravo podliezli. Cupkali sme ďalej po hrebeňovom Poľskom chodníku (Poliakov ako maku) ale za chvíľku nás akčne dobehli dva poľské červené barety a spísali s nami protokol za intenzívnej vysielačkovej komunikácie s "zero-zero". Nakoniec keďže sme nič nezatĺkali ani sme sa nezdráhali ukázať našu predpokladanú trasu na mape "zero-zero" súhlasilo s tým aby sme v mene Božom pokračovali. V pohode sme splynuli s hustou poľskou premávkou po hrebeni Červených Vrchov. Na Malolučniaku už bolo ľudí pomenej a LH čakal JH asi 10 min. JH vysvetlil, že si musel niečo malého zobnúť lebo zaspával za chôdze. Cesta hrebeňom až po Temniak je vydláždená plochými skalami, len tie dištancie nie sú nejak optimálne (aspoň pre LH) volené. Z Temniaku sme pokračovali po hrebeni mimo značky do Tomanovského sedla. Je to dosť náročné klesanie a ešte sa do toho plietla hmla. V Tomanovskom sedle sme to zapichli na noc. Vody habakúk, priamo pri nás vyvieral mohutný prameň, takže Klintúnek varil tradičné polívčičky. V noci sem-tam pršalo a tak sme celtový prístrešok ani dosti vynachváliti nemohli.
Byvak v Tomanovskom sedle pod celtou.
No a takto to vyzeralo po zložení celty.
Druhý deň ráno sme pokračovali po hranici mimo značky až do Pyšného sedla (samája krasývaja časť nášej darógy, dumájet LH). Odtiaľ po hrebeňovej červenej (obed v Bystrom sedle) až na Jamnické plesá. Ku koncu nás okrajovo chytila búrka a stačilo to na celkom slušné zmoknutie, LH vybavený dáždnikom, podľa JH hromozvodom. Pri Jamnických plesách už stanovali dve partie. Za bezdažďa sme sa poriadne navečerali vybavili GSM komunikáciu a zbudovali prístrešok. Zaliezli sme a pršalo do rána. Okolo 6:00 pretíchlo a tak LH vydal povel na urýchlenú prípravu na odchod. Zbalili sme sa najedli a vyrazili. Vtedy začalo pršať. Spolunocľažníci akurát stihli povyliezať pred stany ponaťahovať údy a zaliezť nazad. Vyšli sme po modrej do Jamnického sedla. Kúsok nad ním sme pod šuter mrskli batohy a naľahko (JH foťák, LH dáždnik) sme vybehli na Ostrý Roháč.
LH na Ostrom Roháči
Urobili sme pár vrcholových záberov a mazali traverzom Volovca cez Rákoň a potom Látanou dolinou na Zverovku. Cestou nás potešili lesné robotníčky zo Zuberca oznámiac nám, že o 13:00 fičí bus zo Zverovky do Podbieľa a rovno od neho ide Oravka do Kraľovian. LH vystúpil v Istebnom potešiť rodičov a JH pokračoval do Kraľovian a potom až do Litovle. LH to nakoniec zavŕšil busmo z D. Kubína do BB a Podkoníc.Takto to teda bolo na Jar 2002 a bolo to vynikoš.