Jeseň 2002 - Jeseníky
Účastníci: VH, PF, LH
V Ramzovej sme sa slézali jak šváby na pivo. Prvý prišiel LH. Z vláčika s ním za výdatného
dažďa vystúpila aj slečna s batohom. Ukázalo sa, že jej neprišla dohodnutá partia, sama po nejakej
chvíli zmizla nevedno kde. Potom (alebo ešte predtým, tažko povedat) prišla jobova sms od JH,
že skrzevá krivé šlápnutí je pochodu neschopný a teda nepríde. Potom prišla sms od PF s
požiadavkou na zakúpenie chleba. Potom sa LH chvíľu motal po okolí postupne zisťujúc, že
v Ramzovej sa to obchodmi nejak nehemží a teda bude problém zohnať takto v sobotu ráno čo i len
základné potraviny. Potom LH zaliezol do železničnej zastávky, ktorá zvnútra pripomínala botanickú
záhradu. Za chvíľu dorazil vláčikom PF. Vonku lialo raz intenzívnejšie inokedy menej. Nakoniec dorazil
aj VH keď opäť niekde přejel/zajel/ujel/.
Bolo zamračené ťažkými mrakmi, radosť vykročiť. Nakoniec sa nám podarilo aj čo to kúpiť v chate
s poetickým názvom "Kaťuša". Vyrazili sme po červenej smer Šerák a postupne sme sa dostali do
pásma snehu. Kto by s tým rátal na jeseň v Jeseníkoch? Já tedy ne.
PF a VH pod Šerákem - sneží.
Šli sme stále po červenej. Keprník, Vřesová studánka, Červená hora a zbehli sme do
Červenohorského sedla. To už sa začalo schyľovať k hľadaniu bivačika. Nič vhodného sme nevideli
tak sme sa pustili ďalej po červenej v nádeji, že niečo objavíme. Sneh nebol no zato vlhkosti
až až. Obísť niektoré mláky nebola vôbec triviálna záležitosť.
PF - meranie hĺbky mláky.
Za stmievania sme sa doplandali na Švýcárnu stretnúc zopár zbohatlíckych poľovníkov na nejakom
Jeepe vtipne glosujúcich kontrast zamŕzajúcich mlák a PF sandálok naboso. PF si nenechal ujsť
príležitosť zvlažiť nožky vo výdatnom prúde ľadovej vody.
Švýcárna - PF myje nožku.
Ani tu sme však nevideli nič vhodného na zalomenie a tak sme šli ďalej smer Praděd. Nemysleli
sme však, že kosti k nočnému spánku zložíme až na jeho vrchole. Stalo sa. Sneh nechýbal bola
celkom slušná kosa. Ustlali sme si rovno vedľa vchodu do hotela. Našťastie tam nebol žiaden
veľký provoz. Iba keď sme už boli zalezení v spacákoch vchádzala dnu nejaká dvojica komentujúc
náš "spánok": "Jako andílci."
Praděd - klídek a nohy v teple.
Ráno sme sa balili v predsieni hotela. Už si nepamätám, či sme tam vošli svojvoľne, alebo nás
vpustila nejaká kompetentná osoba. Rozhodli sme sa, že vyrazíme a jesť budeme až niekde nižšie.
Zbehli sme na Ovčárnu a tam pojedli a popili. Vodu sme brali na toaletách chaty. Vypočuli sme si
ďalšie komentáre k PF obuvi. LH začala opúšťať jedna teniska. VH splietol z povrázku dômyselnú
sieť za účelom jej spevnenia, pomohlo to len chvíľku.
Ovčárna - posilnenie pred ďalším pochodom.
PF - po posilnení ukázal všem záda.
Za riadnej zimnej "idilky" (sneženie, mráz, vietor) cez Petrovy kameny, Kamzičník, Jelení hřbet,
Pec a Ztracené skály na Skřítek. Tam obed. Odtiaľ po modrej, chvíľu po asfaltke na Rabštejn.
Tam to VH poznal z dôb svojho junošstva. Na zabivakovanie bolo ešte skoro, tak sme len chvíľku
spočinuli, čo to posušili a šli.
Rabštejn - vejletníci počet kusů tři.
Vybrali sme sa po modrej smerom na Třemešek, ale už sme boli dostatočne prevarení na to, že sme
si ani nevšimli kedy sme odbočili zo značky a zbehli sme po lesnej ceste do Bedřichova. Obzerali
sme sa po vhodnom miestečku na bivak. Po krátkom váhaní zamietnutý betónový pľac pred vybydleným
"kultúrnym strediskom". Nakoniec zvolená autobusová zastávka mimo dediny na križovatke.
Autobusová zastávka - LH obliekajúci sa po poslednej noci.
"Není vám nic?" spýtala sa podľa hlasu žena v stredných rokoch vystúpivšia z nočného autobusu
zistiac, že v zastávke niekto leží.
"Nic." a spali sme ďalej až do rána, kedy zastávka opäť ožila cestovaniachtivými osobami.
Po zbalení pochod po asfaltke cez Libinu do Uničova. Odtiaľ vláčikom do Olomouca. VH okamžitý
prípoj nach hause. PF a LH obed pred obchodným domom Albert "drží ceny pri zemi" a krátke
stretnutie s JH telefonicky vytrhnutým z práce s takmer zahojenou nožkou. No a potom využijúc
služby českých drah, hajde domov.
photo VH
text LH