Po obvyklych tahaniciach s RH o vhodny termin sme sa teda nakoniec dohodli na 20-22.10. no a RH samozrejme nakoniec nesiel. Po tom co VH pritvrdil cas odchodu z Ladcov tam samozrejme VH nakoniec v stanovenom case nebol. Zisli sme sa teda v Ladcoch PF, HH a LH. Vyrazili sme z Ladcov po zltej smer Mraznica a dalej na Mojtin. Tesil som sa ako HH a PF ukazem pamatny bivak "Venku jsem spal akorat jednou a to bylo v tom dome. Tam byl takovej mraz." No kracajuc a debatujuc sme ani nezbadali kedy sa nam zlta tisko vytratila spod noh. To sme este netusili, ze podobne budeme postupovat podstatnu cast vejletu. Po chvilkovom tapani sme to nakoniec otocili na taku lepsiu lesnu cestu a po chvili sme zbehli na asfaltovu cestu Belusske Slatiny - Mojtin. Rezali sme si to teda na Mojtin, LH si pritom zbieral lieskove orechy, ktore od dobroty same vypadavali primo na silnic. Po chvilke za nami zavrcal automobil znacky Skoda Favorit a nejak podozrivo spomaloval. LH:"Vobec by som sa nedivil keby zastal a vystupil by Hladik." VH skutocne vystupil a tak sme boli komplet.
VH: "Volove, co tady delate? Ja jsem vam chtel jit z Mojtina naproti"
LH: "No jo to by ses prosel."
Vysvitlo, ze pricinou jeho meskania bola klasicka manazerska chyba:"Nastoupil jsem na blbej vlak a uz jsem nemoh vyskocit." Po asfaltke sme dorazili do Mojtina a potom po modrej a cervenej na Strazov. Cestou nahor sme oproti stretli parik s malym deckom a uz nam v hlave vyrilo, ze su to ... a Dagmar so svojim potomkom. Pocasie nic moc, taka riedka hmla.
Strážov - vrcholová fotka
Zo Strazova sme sa sunuli hrebienkom po zelenej smer sedlo samostrel, kusok pod nim sme si vyhliadli miesto pre byvak. Nakoniec sme tam uz skoro za tmy dorazili.
Veranda nebola, ale popri stene sme sa v pohode zmestili. Zvolili sme variantu voninek a to taky, ze riadny. Rano si to k nam dofrcal mistni Lojza na babete, kusok od nas to zaparkoval a po chvili s plnym kosikom hub odfical nazad. Po ranajkach sa nam nechcelo vracat nazad po znacke a radsej sme volili skratku na hreben po v mape naznacenej lesnej ceste. Na znacku sme vsak nenatrafili a bez HH buzoly by sme sa len velmi tazko dostali do Fackova. Tu sme si pred krcmou rozvinuli obedny tabor. Zlatym klincom bol Hladikovo ananasovy kompot, mali doma dve plechovky tak jednu vzal. Hned vo Fackove sme zasa nemohli trafit na znacku a tak sme si ho cely dvakrat vychutnali. Nakoniec sme sa uspesne cez maly hrebienok presunuli do Domanize. Dohodli sme sa, ze najdeme byvacek a zalezieme. Po zanechani dvoch maxisennikov ako pre pripad nudze dobrych a marnom hladani sopy naznacenej v mape sme za zacinajuceho dazda zaliezli do luxusneho krmelca.
Klintonek a Kolemanek sa cinili, LH fajnovy syr Plesnivec, VH vinecko a PF cistej ceresnovej produkt prispeli ku skutocne pohodovym chvilkam. Rano po vlockovej kasi a ostatnych ocistnych kurach sme sa opat vybrali patrat po znacke. Netrvalo to az tak velmi dlho a nasli sme ju. Buzola bola ale opat dobrym pomocnikom. Po modrej sme potom prisli do Bodinej kde HH pocal uvazovat, ze by nas opustil, skrzeva votlaky na nohou nebo ceho. Nakoniec sme ho prehovorili a sli sme este dalej do Vrchteplej, kde sme vsetrci nastupili rovno do pristaveneho autobusu smer Povazska Bystrica. Maninsku sutesku sme si teda vychutnali v style pesi tury dvanactsettrojkou.
Nemozem nesponut, ze Hibiskusem tohto vejletu bolo plus a minus podla Hladikem v blizke minulosti prestudovanej knihy o spravnej vyzive podla krvnych skupin. Takze to vyzeralo nejak takto.
LH (ponukajice susene produkty): Bananky?
VH: Bananky, minus pro vsechny.
LH: Sejrek?
VH: Syr? Taky minus, ale ten zeru i ja, ponevac, nevim co bych uz pak jed.
No a takto sme my s Vladimirom Vladimirovicom v Strazovskych vrchoch jedli. A v Povazskej Bystrici nebolo po hodinke po vejletnikoch ani chyru ani slychu.
Oddych niekde.
Porovnanie veľkosti Ferdovo sandálku a salamandry škvrnitej.